Na Zelený štvrtok, ktorý svoje pomenovanie dostal podla toho, že v tento den sa jedli zelené byliny si pripomíname Pánovu poslednú večeru, pri ktorej nám zanechal Eucharistiu, príkaz lásky a ustanovil sviatost knazstva. V tento den sa po intonácii Sláva Bohu na výsostiach zazvonia zvony a zahrá organ. Po tomto sa pri slávení obradov organ a zvony nepoužívajú, ale sa rozozvučia až na slávnostnú Gloriu na bielu sobotu pri vigílii Pánovho zmrtvychvstania. V omši može byt obrad umývania noh. Po omši sa z hlavného oltára prenesú plachty a sviece a Eucharistia sa premiestni do vedlajšieho oltára. Zvykom je pobudnút po omši nejakú chvílu pri eucharistickom Kristovi. Tento ,,obrad,, nemá mat slávnostní ráz, ale ani smútenia pri Kristovom hrobe.